Svadobný odev zo Záriečia

Fotografie zachytávajú obradový odev mladuchy a mládenca zo Záriečia z prelomu 19. a 20.

storočia.

Mladucha nosievala ako spodný odev spodňík, na ktorom sa nosili rukávce. Spodné rukávce

bývali bez ramennej výšivky, vrchné sa zase dozdobovali výšivkou v charakteristických 3

radoch. Na rukávce sa nosil biely rubáč (riasená sukňa so živôtikom). Živôtik sa šil z damašku,

perkálu či činovate a sukňa bývala spočiatku z ľanového plátna, neskôr tiež z damašku. Pre

optické rozšírenie siluety nosili k sobášu dva či tri rubáče. Na rubáč sa opásala zápunka

(zástera). Populárnym motívom využívaných na výšivke svadobných zápuniek bol "zhori zdoli

rozmajrínoví veněc".

Charakteristickým znakom obradového odevu mladuchy bola parta, ktorej nosenie začalo

zanikať už koncom 19. storočia. Partu tvoril do kruhu stočený vysoký pás papierovej lepenky

obšitý čiernym tenkým súknom alebo zamatom. Súkno bolo zdobené botňami a flitrami

našitými do motívov kvetov, lístkov, pásov a vlnoviek. Vrchol party tvoril zdobený oblúk.

V zadnej časti partu zdobili stuhy. Už od konca 19. storočia začal partu nahrádzať veniec z

umelých kvetov so závojom. V Záriečí si predné vlasy upravovali tak, aby medzi lícami

a ušami vytvárali tzv. kľučky – oblúčiky z vlasov zahladzované zväčša masťou aby sa lískali

(leskli). Ďalším znakom odevu mladuchy bola odevná plachta (prosceradlo), zhotovená z

dvoch pôl plátna spojených pásom čipky, ktorú mala mladucha prehodenú poza chrbát a

predlaktia. Na nohách nosili mladuchy k sobášu v tomto období výhradne vlnené pletené

pančuchy a súkenné papuče lokálnej výroby. Do kostola k oltáru nevesta pristupovala

s tranosciom prikrytým šáfolovým ručníkom a rozmarínom vo výstrihu živôtika.

Základ odevu mládenca-ženícha v tomto období tvorili nové odevné súčiastky sviatočného

odevu – košeľa z jemného ľanového plátna, rovného strihu a vyšitou hrachovinkou na

koncoch rukávov. Na košeľu sa nosil bordový/karmínový vyšívaný súkenný lajbík s dvoma

radmi kovových gombíkov. Muži nosili súkenné nohavice z tmavého súkna s jedným

rázporkom. Znakom obradového odevu ženícha bolo pierko so stuhou za klobúkom

a šáfolový ručník upevnený na lajbíku. V chladnejšom období mal ženích cez plecia

prehodenú dlhú kabanicu z bieleho súkna. Na nohách nosili súkenné papuče.

Text: Adama Staňo

Foto: Dominik Hajko