Moje meno je Zuzana. Líšková.
Moja značka Líšča vznikla veľmi spontánne. Vždy som mala potrebu niečo tvoriť. Tradičná ľudová kultúra ma sprevádzaja úplne od začiatku môjho života a preto sa stala aj mojou hlavnou inšpiráciou. Už v detstve som sa naučila od otca vyšívať, neskôr som sa popri tom venovala tvorbe živicovej bižutérie s folklórnou tématikou, výrobe vyšívaných motýlikov a kravát...
Chcela som ale priniesť niečo, čo tu ešte nebolo, niečo "LEN MOJE".
Linoryt som objavila na internete. Zaujala ma táto výtvarná technika a a hneď som si kúpila ´začiatočnícku sadu´. Pôvodne som si chcela iba vyrezať jeden ornament, skúsiť ho potlačiť na textil. Ale pre mňa to bolo málo.
V knihe Naše kroje od Viery Nosáľovej a Jarmily Paličkovej ma upútali kresby jednoduchých postáv v tradičnom ľudovom odeve. A tam začala moja cesta.
Táto kniha sa stala mojou hlavnou inšpiráciu a začala som tvoriť vlastné grafiky.
Vznikli linoKROJky - minimalistické linorytové grafiky, ktoré zobrazujú postavy v tradičnom ľudovom odeve - kroji, z rôznych obcí Slovenska.
Na začiatku boli jednoduché, ´hrubé´. Skúšala som farby, papiere, spôsoby tlače... Začala som byť nespokojná aj s prvými linoKROJkami. Prečo? Som životne spätá s folklórom, som etnologička, zberateľka krojov... a tak nejak mi to nestačilo. Predlohy som si preto začala detailnejšie spracovávať. Tomu podliehalo zháňanie historických fotografií, obrázkov, množstva komunikácie s ľuďmi z daných obcí, inými etnológmi... Je pre mňa dôležité ukázať ľuďom, i keď v minimalistickej forme, to, ako naozaj tradičný ľudový odev vyzerá.
Všetko sa tak pretavilo do dnešnej podoby linoKROJek.
Aj napriek tomu, že skoro každá obec, dedina, má svoj špecifický odev, a linoKROJek by som mohla pripravovať stále viac a viac.... začala som vyrábať aj iné grafiky, aby som akosi neupadla do monotónnosti.
V mojich ostatných linorytových obrazoch zachytávam tradičné remeslo, ľudí, čo kroj nosili, spracovávam do rôznych podôb i výšivky, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou a určujúcim znakom tradičného odevu.

